20151018_034446

Úplatky a človekozvyky

Ahojte všetci,

dlho som sa neozvala. Karolína ma teraz veľa brávala k veterinárovi, kam nerada chodím, lebo som bola vraj chorá. Poviem vám to takto, nechutne ma zdrogovali a dopichali a rozrezali. Akoby to nestačilo, musela som nosiť smiešny tanier okolo hlavy a tak som stále do niečoho narážala. Vôbec to nebolo smiešne. Som urazená. Dostávam rôzne úplatky vo forme sušených sardiniek a voňavých pamlskov, ale ja jej to tak lacno nenechám prejsť. Nabondzujem vám zopár jej človekozvykov, ktoré mi lezú na nervy. Pozorne čítajte ďalej!

 

14wtyd

 

  1. Odkedy bolo ešte vonku zima a ľudia chodili v tých srandových veľkých oblečeniach Karolína začala odchádzať z domu. Snažila som sa jej naznačiť, že si to neprajem rôznymi spôsobami, ničením ponožiek, nejedením jedla, ležaním v jej cestovateľskej taške. Vôbec to nepochopila (niekedy uvažujem, ako sa vôbec vie o seba a o mňa ako tak postarať). Stále chodila a chodila preč. Tráva už bola zelená, keď sa konečne vrátila za mnou. Ale ani teraz tu nie je stále aby sa so mnou hrala. Neviem čo si o sebe myslí, ale mala by sa zamyslieť. Takto ma zanedbáva.

2. V poslednej dobe je Karolína hroooozne zábudlivá,  keď ide do práce nechá na stole pohár s džúsom, kúsok čokolády, hocičo. Akonáhle zabuchne dvere, vydávam sa na prieskum. Zväčša čo to aj ochutnám, ale nie vždy mi to chutí. Aby pochopila, že nabudúce mi má nechať niečo lepšie na stole som už párkrát ovracala koberec. Nie som si istá či to však pochopila, teraz už na stole nenecháva žiadne lákavé pamlsky :(

3.  Trávi hrozne veľa času s takými ťažkými hranatými vecami a papiermi rozloženými všade okolo nej. Celé hodiny a hodiny. Nebýva to stále, ale posledné dni je celý gauč vyloženými papiermi. Nepáči sa mi to tak vyskakujem na gauč a robím poriadky. Dostávam za to vynadané! Nerozumiem tejto človečine, keď bola zima, tak sme museli chodiť von, ale teraz keď je teplo, tráva je zelená, všade voňavé stopy a ona iba sedí a listuje tie hranaté krabice. Je s ňou nuda. Vymením človeka ZN.: aj s kompletnou knižnicou :)

 

Budem pomaly končiť, dnes nevidím žiadne hranaté krabičky a vidím, že už chystá pamlsky a pôjde sa von. Žeby konečne pochopila, čo je jej úlohou?

Labku na to,

ema

bau hau, pozdravujem Viers, Hefsi a Denisku.

 

 

 

 

20150823_151445

Ako Ema stretla Miu

Skúsim Vám to vysvetliť. Ja som jedináčik, nechce sa mi s nikým sa deliť o jedlo, teplé miestečko a Karolínu. Rozpoviem Vám príbeh ako som sa naučila tolerancii. Jedného pekného dňa prišla ďalšia spriatelená človečina, ktorá si hovorí Katka. Katka je Karolínina sestra. Neprišla sama. Priniesla malú štvornohú trasúcu sa obludu menom Mia. A vtedy to celé začalo. Pravidelne sa objavovala u nás doma, dostávala (moje!) jedlo, pozornosť aj pohladkanie. Samozrejme, že som sa nahnevala a ostentatívne som prejavovala svoj nesúhlas s týmto trasúcim sa votrelcom. Vrchol prišiel, keď ju raz Katka priniesla aj so všetkými jej haraburdami a Karolína položila jej peliešok pri môj hovoriac, že Mia bude teraz nejakú dobu s nami a že budeme najlepšie kamošky. Počkaj, veď ty uvidíš! Vždy keď nás vzala von, tak som naschvál šla úplne niekam inak ako tá vystrašená trasoritka. Keď sme dostali večeru, tak som musela najprv skontrolovať čo dostala Mia, to je predsa logické? Tak prečo sa na mňa Karolína vždy hnevala? Mia sa mi jednoducho nepáčila. Kedy sa to medzi nami zmenilo? Keď sa Karolína rozhodla ísť na Grape, doniesla ma ku Katke aj s pelieškom, kde ma na mňa čakala Mia. Poškrabkala Miu, rozlúčila sa so mnou so slovami pekne poslúchaj srdcko a odišla. Bezo mňa. Zostala som s Miou. Mala som trochu strach, stále som chodila ku dverám a čakala na ňu. Vtedy som pochopila, že jej bolo smutno za jej človekom. Stále mi však lezie na nervy ako sa neustále trasie a taktiež, že mi ujedá moje pamlsky. Všetci predsa vedia, že o jedlo sa nedelím!

received_10206852033092152

Môj život s Karolínou

Volám sa Emica, mám osem rokov a viac ako sedem rokov žijem s človečinou, ktorá si hovorí Karolína. Za tie roky spolu som sa naučila viacero vecí, najdôležitejšou z nich je vedieť robiť tie správne psie oči. Je to zaručený recept na čokoľvek :) Má jedlo a nechce mi dať? Psie oči. Ide si ľahnúť a prikrýva sa? Stačia jedny psie oči a už som pod dekou. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú by ste mali vedieť o spolunažívaní s človekom je nasledovať ho. Všetky cesty predsa nakoniec vedú do chladničky. Veď to poznáte. Odkedy sme sa presťahovali do Bratislavy, tak sa oveľa viac socializujem(e). Je dôležité sa aspoň trochu slušne správať aby Vás panička vzala niekam so sebou. Tam sa určite vyskytne šanca na nejaké jedlo, prípadne pohladkanie alebo stretnutie s inými psími kamošmi. Karolína ma berie so sebou takmer všade (a kde ma nechce vziať, tam sa aj tak natlačím a nasadím psie oči), dobre som si ju vychovala :)